Ako vybrať správny skleník?

Druhov skleníkov je mnoho. Toto sú najčastejšie, s ktorými sa v praxi stretávame.

1. Skleníky podľa materiálu

Skleník so sklenenými výplňami

Keď sa povie skleník, väčšina záhradkárov má na mysli skleník zo skla. Ich výhodou je svetelná priepustnosť a odolnosť voči UV žiareniu. Sklá môžu byť z oboch strán hladké alebo hladké z jednej strany a zvrásnené z druhej. Toto vrásnenie rozptyľuje svetlo a pomáha tak chrániť rastliny v letných horúčavách. Mnohí si vyberú tento typ najmä kvôli jednoduchej údržbe.

Takéto skleníky sú však háklivé na zmeny počasia. Hrozí popraskanie skiel alebo ich roztiahnutie vplyvom teploty. Nesmieme zabudnúť ani na horšie tepelnoizolačné vlastnosti. Sklenené skleníky sú však tou najekologickejšou variantou.

Skleník s polykarbonátovými výplňami  

Polykarbonátové skleníky sa tešia stále väčšej obľube. Niet sa čo diviť. Sú ľahšie, odolnejšie, jednoduchšie na montáž a prepúšťajú iba o niečo menej sveta. Oproti sklu majú aj jednu výhodu – dobré tepelnoizolačné vlastnosti. Dosky v takomto skleníku bývajú ošetrené ultrafialovou vrstvou. UV náter síce zaisťuje dlhšiu životnosť, avšak práve preto nie sú tieto skleníky vhodné pre tropické alebo okrasné rastliny.

Skleníky s polymetylakrylátovými výplňami

Ak plánujete pestovať najmä tropické rastliny, v skleníku by ste mohli siahnuť napríklad po polymetylakrylátových doskách. Podobne ako polykarbonátové, aj tieto sú veľmi pevné a odolné voči výkyvom počasia, avšak s tým rozdielom, že polymetylakrylátové výplne prepúšťajú ultrafialové žiarenie.

Fóliovník

Ak hľadáte šikovnú alternatívu za nižšiu cenu, namiesto skleníka môžete siahnuť po fóliovníku. Je oveľa ľahší na stavbu, čistenie aj prenos. Jeho nevýhodou je nižšia životnosť v porovnaní so skleníkmi a taktiež horšie izolačné vlastnosti. Je vhodný na všetky typy plodín – od priesad až po paradajky.   

2. Skleníky podľa tvaru

Klasický skleník

Ide o bežný typ skleníka, ideálny najmä pre začiatočníkov a tých, ktorí si chcú prácu v skleníku vyskúšať. Väčšinou stojí samostatne, no je možné ho postaviť aj tak, aby bola stena priľahlá k domu. Je ideálny na pestovanie od jari do jesene, príp. i v zime, avšak s vykurovaním. Záhradkári po ňom siahajú aj preto, lebo rastlinám poskytuje maximum slnečného svetla.

Viacgénový skleník

Vďaka jeho tvaru dokáže využiť maximum slnečného svetla a dosiahnuť tak vo vnútri vyššiu teplotu. Nevýhodou je, že teplo len veľmi ťažko udržíte na stabilnej hladine a tiež to, že skleník musí byť kvôli spomínaným vyšším teplotám pravidelne vetraný. Najlepšie sa v ňom bude dariť samoopelivým odrodám.

Pyramídový skleník

Skleníky v tvare pyramídy sa vyznačujú efektivitou – vďaka svojmu tvaru potrebujú na vyhriatie menej slnečných lúčov. Využívajú sa však iba na pestovanie nízkych plodín, keďže vysoké rastliny by nemali dostatok miesta.

Oblúkový skleník

Rastliny v tomto type skleníka mávajú dostatok svetla, keďže svetlo je vďaka tvaru skleníka rozptýlené po celom povrchu. Výhodou je, že pri zmene teplôt kondenzované kvapky vody nepadajú na rastliny, ale stekajú po stenách. Po oblúkovom skleníku siahajú tí, ktorí plánujú pestovať koreňovú zeleninu, skorú zeleninu alebo iné nízke plodiny. Tento typ skleníka je však pre mnohých nepraktický. Pri starostlivosti o rastliny umiestnené pri stenách si budete musieť kľaknúť alebo sa prikrčiť.

Kam na záhrade umiestniť skleník?

Prvou chybou neskúsených záhradkárov je nesprávne umiestnenie skleníka. Mnohí sa rozhodnú dať ho čo najbližšie ku dverám domu, aby mali čerstvú zeleninu čo najviac nadosah, príp. na roh záhrady tak, aby skleník nezaberal veľa priestoru. To je síce praktické riešenie, no častokrát nie najefektívnejšie.  

Pri umiestnení skleníka musíte dbať na jednu zásadnú vec – svetlo. Najideálnejším miestom je také, kde svieti slnko počas celého dňa. Ak také miesto nemáte, skúste vyhľadať iné, na ktoré slnko svieti najmä ráno. Nielenže sa vzduch v skleníku rýchlejšie zohreje, ale odparí sa aj ranná rosa a vy tak zamedzíte vzniku plesní. 

Treťou radou je umiestnenie skleníka podľa svetových strán. Ak plánujete vysádzať najmä na jar, natočte skleník na juh. Zaistíte tak maximálne možné teplo a čo-to ušetríte na vykurovaní. Ak plánujete pestovať v letných mesiacoch, natočte vchod skleníka na sever. Znížite tak potrebu vetrania.

Ďalšie dobré rady pri umiestňovaní skleníkov:

• umiestnite skleník tak, aby sa okolo neho dalo pohybovať,

• pri umiestňovaní myslite na to, že skleník môže byť napojený na zdroj vody/elektriny,

• nezabudnite, že aspoň 10 % z plochy skleníka by mali tvoriť okná/otvárateľné plochy.

Dodatočné nástroje a technológie

Skleník však nie je to jediné, čo budete pri pestovaní potrebovať. Pri umiestňovaní skleníka nezabudnite ani na nasledujúce.

• Zdroj vody – rozhodnite sa, či chcete zachytávať dažďovú vodu do suda, alebo budete polievať vodou z vlastnej studne/z domu. Ak chcete zvoliť prepracovaný zavlažovací systém, existujú aj rôzne kvapkové závlahy. Zdroj vody by ste mali mať umiestnený v blízkosti skleníka.

• Vyhrievanie – vyhrievanie využijete, ak plánujete využívať skleník aj v zime alebo skorých jarných mesiacoch.

• Ak potrebujete regulovať teplotu v skleníku, nezabudnite ani na žalúzie, príp. biely náter.

• V blízkosti skleníka by ste mali mať aj skrinku alebo poličku so záhradným náradím, krhlou či hnojivom.

• Hodiť sa vám bude aj teplomer, vlhkomer príp. ventilátor.

• Dostatok sveta v chladnejších mesiacoch môžete nahradiť dodatočným osvetlením.

Ako umiestniť dvere v skleníku?

O dverách v skleníku vládne polemika. Dvere totiž neslúžia iba ako vstup, ovplyvňujú aj kvalitu vzduchu i to, ako čo najlepšie vysadiť plodiny. Podľa veľkosti skleníka si môžete zaobstarať jednokrídlové alebo dvojkrídlové dvere, príp. dokonca druhé dvere na opačnej strane skleníka. Efektívnym riešením sú posuvné dvere, ktoré šetria miesto, avšak zvyčajne sa nedajú úplne otvoriť.

A na akú svetovú stranu umiestniť dvere? Ak na skleník dopadá svetlo počas celého dňa, umiestnite dvere na východ/juhovýchod. 

Pôda v skleníku

Ďalšou chybou záhradkárov, ktorí začínajú s pestovaním v skleníku je využívanie nekvalitnej zeminy. Ak by ste siahli po ílovitej pôde, tá na seba viaže veľa vody a v krytom prostredí skleníka tak môže spôsobiť vznik plesní. Jej opakom je piesočnatá pôda, ktorá však rýchlo vysychá. Pôda v skleníku by mala byť hlinitá – tá na seba viaže živiny a udržujte dostatočnú vlhkosť.

Viete, ako pripraviť pôdu v skleníku pred sezónou? Prečítajte si, ako sa pripraviť na jar v skleníku. 

Teraz už poznáte základné rozdelenie skleníkov. V článku sme vám priniesli zoznam ich výhod a nevýhod, výber toho najvhodnejšieho nechávame na vás!