Vykurovaný vs. nevykurovaný skleník

Ak je váš skleník vykurovaný, vaša sezóna na jeseň skončiť nemusí. Kľúčové je sledovať a udržiavať správnu teplotu a vlhkosť vzduchu. 

V prípade nevykurovaného skleníka by ste mali začať so sadením na konci februára – začiatkom marca. Iba niekoľkým plodinám sa darí aj v chladnejších mesiacoch. Začnite s rastlinami, ktoré k rastu nevyžadujú vysoké teploty alebo veľa svetla (napr. reďkovka, karotka) a tiež začnite s prvými priesadami. Pozor, priesady majú radi teplo, svetlo aj vlhko a teda ak môžete, zakryte ich netkanou textíliou.

Neviete, kedy je správny čas na sadenie kalerábu či hrachu? Pozrite si náš celoročný kalendár pestovania v skleníku.

Rozmiestnenie rastlín v skleníku

Nevýhodou skleníka je to, že jeho plocha je výrazne obmedzená. Pri pestovaní viacerých druhov plodín ich však vieme kombinovať a priestor medzi väčšími plodinami využiť na zasadenie tých menších.

Plodiny by sa ale v skleníku na seba nemali príliš tlačiť. Môže tak dochádzať k rýchlejšiemu prenosu škodcov alebo parazitov. Vo všeobecnosti platí zásada, že jednotlivé rastliny by od seba mali byť vzdialené približne 30 – 60 cm, niekedy i viac, podľa typu plodiny a metódy sadenia.

Pri výbere vhodného miesta na zasadenie by sme okrem teploty, vzdušnosti a vlhkosti, ktoré tá-ktorá rastlina potrebuje, mali brať do úvahy aj ich veľkosť. Napr. kolíkové paradajky zvyčajne narastajú do výšky niekoľkých desiatok centimetrov, môžu tak zatieniť iné rastliny, ktorým sa nedostane dostatok svetla.

Ďalším dobrým pravidlom pri sadení je striedanie plodín – listovej a hlúbovej zeleniny, plodín s veľkými a malými listami, s plytkými a hlbokými koreňmi.

Kompatibilita rastlín v skleníku 

Na mieste je aj ďalšia dôležitá otázka – ktoré rastliny v skleníku sú kompatibilné? Pozrime sa na niektoré z nich.

Paradajky 

Paradajkám sa darí v teple na dobre vetranom mieste napr. pri dverách, s pohnojenou pôdou. Paradajky vyžadujú časté zalievanie. Rovnako ako pri všetkých rastlinách v skleníku, aj tu platí, že zalievame pri koreňoch, nie na listoch. 

Vedľa paradajok môžete vysadiť skorú bielu kapustu, listové šaláty, reďkovky, petržlen, ale aj cibuľu, pór alebo melón. Vynechať by ste ale mali kôpor, fenikel, zemiaky či uhorky. Ak chcete zlepšiť ich chuť, skúste v blízkosti vysadiť bazalku. Tá navyše aj odpudzuje dotieravé komáre.

To, ako ďaleko od seba vysadiť paradajky závisí od ich typov – v prípade kolíkových paradajok by ste na 1 m² mali vysadiť max. 2 rastliny, v prípade menších paradajok sa ich zmestí až 5.

Uhorky

Uhorky odporúčame pestovať v časti, kde je dostatok svetla a vlhkosti. Uhorky sú náročné na zálievku, pri nedostatočnom polievaní môžu listy uschnúť. Tak ako v prípade paradajok, ani pri uhorkách nepolievame listy, ale časti pri koreni. A v akej vzdialenosti uhorky sadiť? Na 1 m² vysaďte najviac 3 korene uhorky. Skúsení záhradkári nedajú dopustiť na vertikálne pestovanie uhoriek. Ich rast môžete podporiť špagátom alebo inými podperami.

Vedľa uhoriek sa darí feniku, kôpru, petržlenu, listovým a kapustovým šalátom, ale aj reďkovkám či strukovinám, vynechajte však neskoré zemiaky.

Reďkovky

Ak ste sa rozhodli pestovať reďkovky, vyberte si takú odrodu, ktorá je odolná voči nedostatku sveta a vysokej vlhkosti. Jednotlivé sadenice by mali byť od seba vzdialené približne 5 cm. Redšie posadená reďkovka zvyčajne dorastá rýchlejšie a má krajší tvar. Nezabudnite ani na pravidelné odstraňovanie buriny.

Kam reďkovku posadiť? Okrem priestoru vedľa paradajok môžete zvoliť miesto vedľa hrášku, jahôd, mrkvy či kapusty.

Mrkva

Mrkva patrí medzi plodiny, ktoré môžete v skleníku vysievať už počas prvých jarných mesiacov. Zasaďte ju do riadkov vzdialených približne 15 cm, pri ideálnej teplote uvidíte prvé výhonky už o pár týždňov. Mrkve sa bude dariť vedľa hrachu, šalátu, špenátu, cibuľky alebo kapusty. Naopak, mrkvu posaďte ďalej od kôpru.

Špenát

Mnohí považujú špenát za jednu z najjednoduchších rastlín na pestovanie. Je odolný aj voči nižším teplotám, nevyžaduje veľa pozornosti ani špeciálne miesto a znesie sa s takmer každou plodinou. Na špenáte je výrazne poznať kvalita pôdy – špenát zo skleníka je pri správnej starostlivosti chutnejší a viac listnatý.

Špenát môžete vysadiť vedľa ktorejkoľvek rastliny okrem červenej repy. 

Paprika

V skleníkoch sú veľmi obľúbené aj papriky. Skleníkové papriky si však vyžadujú pravidelné hnojenie. 

Ich susedom môže byť cibuľa, cuketa, mrkva či karfiol. K paprikám môžete vysadiť aj obdobné plodiny ako baklažán a paradajky. Problémom však je, že tieto rastliny trpia rovnakými chorobami, a ak sa jedna plodina nakazí, choroba sa vie veľmi rýchlo rozšíriť aj na ostatné.

Ďalšie kombinácie rastlín, ktoré by ste mali vynechať:

Cibuľa – fazuľa a hrach

Cesnak – fazuľa a hrach

Kaleráb – fenikel, fazuľa, paradajky

Hrášok – cibuľa, cesnak, šalotka a pór

Jahody – kapustovité plodiny

Púšťaste sa do pestovania v skleníku a neviete, kde začať? Prečítajte si náš článok o jarnej príprave skleníka.